Pojem „vegetarián“ pochádza z latinského názvu „vegetare“, čo znamená oživiť. Prvé zmienky o vegetariánstve pochádzajú zo starovekej Indie a Grécka. Spolu s vegetariánskou výživou niektoré životné filozofie propagovali striedmosť, mravný spôsob života a čistotu duše. Verili, že duša človeka sa po jeho smrti môže ďalej prevteliť aj do zvieraťa, preto nepripúšťali ich zabíjanie. Za prvého známeho propagátora vegetariánstva sa pokladá grécky filozof Pytagoras. Vegetariánsky sa stravovali aj mnohé ďalšie významné osobnosti (Sokrates, Platón, Ovidius, Cicero, Seneca, Hippokrates, Leonardo da Vinci, J.J. Rosseau, Victor Hugo, Lev Nikolajevič Tolstoj, Albert Einstein, Gándhí a ďalší). Počas dlhého vývoja civilizácie sa menili myšlienky aj dôvody, pre ktoré sa ľudia rozhodovali stať vegetariánmi. Etické alebo náboženské, zdravotné a ekologické dôvody však ostali v popredí vyznávačov vegetariánstva dodnes.
Najznámejšie druhy vegetariánstva sú:
Vegáni: konzumujú len rastlinnú stravu, žiadne živočíšne produkty.
Lakto-vegetariáni: rastlinnú stravu dopĺňajú mliečnymi výrobkami.
Lakto-ovo-vegetariáni: rastlinnú stravu dopĺňajú mliečnymi výrobkami a vajíčkami.
Ovo-vegetariáni: rastlinnú stravu dopĺňajú iba vajcami.
Semi-vegetariáni: rastlinnú stravu dopĺňajú mliečnymi výrobkami, vajcami, rybami a bielym hydinovým mäsom.
Pesco-vegatariáni: rastlinnú stravu dopĺňajú mliečnymi výrobkami, vajcami, rybami a plodmi mora (žiadne iné mäso).
Pulo-vegetariáni: rastlinnú stravu dopĺňajú hydinovým mäsom.
Fruktariáni: konzumujú iba dary prírody, čiže surové alebo sušené ovocie, oriešky, semená, olivový olej a niektoré druhy zeleniny.
Vitariáni: konzumujú iba surovú živú stravu (raw food), ktorá je tepelne neupravená alebo tepelne upravená max. do 42°C.
„Pudingoví“ vegetariáni: konzumujú hlavne výrobky z bielej múky, priemyselne spracované instantné výrobky, jednoduché cukry, málo rastlinnej stravy a žiadne mäso (tvrdí sa, že kazia imidž zdravému vegetariánstvu).
Prečo je nadmerná konzumácia mäsa nezdravá?
Naši predkovia nejedli mäso každý deň, či dokonca niekoľkokrát denne. Je známe, že nadmerná konzumácia mäsa podporuje vznik chorôb ako sú rakovina, cukrovka, nadváha, poškodenie kostí, depresívne stavy a iné. Mnoho chorôb sa lieči napríklad aj čisto rastlinnou stravou.
Ľudský tráviaci trakt je dlhší ako u iných živočíchov. Niektoré živiny, ako soli a minerály sa vstrebávajú do krvi priamo. Bielkoviny, cukry a tuky sa však musia najskôr rozložiť na menšie molekuly. Živočíšne bielkoviny sú komplexné a aby ich mohlo telo spracovať, musí ich najprv pracne rozložiť a potom znovu zložiť. Uskutočňuje sa to mechanicky, ale aj pomocou tráviacich enzýmov. Mäso je vo všeobecnosti ťažko stráviteľné, pretože jeho strávenie trvá človeku 6 až 8 hodín. Po 4 hodinách sa však potrava začína v čreve kaziť a hniť. To je jeden z hlavných dôvodov prečo majú mäsožravci vo zvieracej ríši krátky tráviaci trakt. Potrebujú, aby sa mäso dostalo z čriev do pár hodín a aby vyťažili z potravy čo najviac v čo najkratšom čase. Ľudské telo je však viac uspôsobené pre prijímanie potravy vo forme najrôznejších plodov, ovocia, orechov a pod. Z toho vyplýva, že pre človeka je konzumácia mäsa neprirodzená.
Ako dlho trávime konkrétne potraviny:
- Ovocie – 30 minút až 2 hodiny
- Zelenina – 1 až 2 hodiny
- Obilniny – 2 až 3 hodiny
- Strukoviny – 2 až 3 hodiny
- Cestoviny – 4 hodiny
- Chlieb – 4 hodiny
- Syr – 5 hodín
- Vajce – 5 hodín
- Ryba – 4 – 5 hodín
- Mäso – 6 – 8 hodín
Táto tabuľka je orientačná. Presné časy pre trávenie sú dosť individuálne.
V mäse sa však nachádzajú dôležité bielkoviny, vitamíny a minerály. Vegetariáni získavajú bielkoviny z obilnín, zemiakov, orechov a strukovín. Napriek tomu, že kvalita rastlinných bielkovín je nižšia ako kvalita živočíšnych bielkovín (s výnimkou sóje), pri správnom pomere a vhodnej kombinácii rôznych typov rastlinných bielkovín sa ich kvalita vyrovná celkovej nutričnej hodnote zmiešanej stravy.
